Matka múdrosti
Máš pocit, že tvoj tréningový plán je nudný, či dokonca neefektívny, lebo v ňom musíš viackrát opakovať tie isté tréningy postavené na základných cvikoch? Nie je to preto, že sa Tvojmu trénerovi nechce vymýšľať na každý jeden tréning niečo nové. Pravdou je, že ak chceš výsledky, opakovanie je aj v tomto prípade „matka múdrosti“. Poďme sa na to pozrieť trochu odbornejšie a zistiť, čo je v skutočnosti za tým.
Mozog sa učí hýbať rovnako, ako sa učí cudzí jazyk.
Na to, aby sme sa v určitom pohybe zdokonalili, musíme ho zopakovať mnohokrát. Každý nový cvik je pre mozog spočiatku náročný – potrebuje ho pochopiť, naplánovať a následne vykonať.
Je to rovnaké, ako keď sa učíš prvé vety v cudzom jazyku: musíš nad jednotlivými slovíčkami dlho premýšľať, kým si ich vybavíš z pamäti, nevieš ako máš správne upratať jednotlivé slová za sebou, ktoré z nich má akú výslovnosť a už vôbec nie, ako sa skloňuje. Rovnako, ako sa Ti časom postupne jednotlivé slová či slovné spojenia v cudzom jazyku vyvolávajú z pamäti už automaticky (niekedy ešte skôr ako v slovenčine – alebo to len mne?:D), tak aj pohybové vzory – alebo aspoň jeho jednotlivé sekvencie – sa Ti časom ukladajú hlboko do pamäte, odkiaľ ich Tvoj mozog podvedome vyberá. Tento proces sa nazýva motorické učenie.
Ako to celé prebieha?
Motorické učenie je proces, pri ktorom sa mozog reorganizuje tak, aby bol pohyb presnejší, plynulejší a menej energeticky náročný. Jeho cieľom je automatizácia pohybu – stav, keď už nemusíš nad technikou premýšľať a telo „vie“, čo má robiť.
Aby sa to stalo, spolupracuje celý nervový systém – konkrétnymi procesmi a funkciami jednotlivých častí mozgu Vás pre účely pochopenia tejto témy nejdem nudiť 😀
V skratke:
V začiatkoch učenia dominuje vedomá kontrola – preto sa často trasieš, nevieš odizolovať jednotlivé svaly, nevieš spojiť všetky pokyny, ktoré Ti tréner dáva, a už vôbec nie zosynchronizovať svoj dych. Proste máš pocit, že pri tom vyzeráš ako „ranená koza“ a máš chuť sa na to vykašľať. Je to úplne normálne.
Opakovaním sa však posilňujú synaptické spojenia, nervové dráhy sa myelinizujú a riadenie sa presúva do podkorových okruhov. Pohyb sa tak stáva rýchlejším, stabilnejším a energeticky úspornejším.
Prečo je to pre Teba také dôležité?
Možno si si všimla, že po pár opakovaniach rovnakého tréningu, pociťuješ postupne menšie vyčerpanie. Nie je to len tým, že Ti silnejú svaly. Silnie práve aj tvoja nervová sústava.
Keď mozog už nemusí míňať toľko energie na kontrolu stability, dýchania či koordinácie, môžeš sa konečne sústrediť na budovanie sily a pridávanie dvihnutej váhy. Preto na začiatku volíme jednoduchšie verzie cvikov – potrebujeme postaviť pevné základy, na ktoré môžeme neskôr nabaľovať náročnejšie alternatívy.
Rovnako to funguje aj v športe. Až potom, ako sa profesionálny hráč basketbalu poriadne naučí driblovať a manipulovať s loptou, sa naučí perfektne strieľať šestky a trojky z miesta. Pretože až potom bude zvládať rôzne útoky, či streľbu počas rôznych zmien smerov. Počas hry sa už nemôže sústrediť na to, ako má otočiť ruku a kam dať nohu, pretože sa už potrebuje sústrediť na stratégie, na to, kde je ktorý hráč na ihrisku a ako zmení svoj plán po tom, čo mu obranca z druhého tímu skrížil cestu.
Toto je základ nielen športového výkonu, ale aj rehabilitácie: kvalita prvých opakovaní rozhoduje o tom, aký pohybový vzorec sa uloží. Preto by Tvoj tréner mal dávať dôraz na správnu techniku cvikov a staviať tak u Teba pevné základy. Pretože ak si raz poriadne nezafixuješ správnu techniku drepu, ideálne so záťažou, nemala by si absolútne rozmýšľať nad drepmi s výskokom či rôznymi poskokmi.
Prečo počet spálených kalórií nehovorí o efektivite tréningu?
Z psychologického hľadiska je možno lákavé skúšať stále nové výzvy, skákačky či prekombinované cviky. Ale ak nemáš zvládnutú techniku v stabilnom prostredí, je za mňa zbytočné skúšať ju v nestabilnom. Pravda je taká, že práve tie základné a „jednoduché“ varianty cvikov sú oveľa účinnejšie a posunú Ťa oveľa ďalej, než všetky tie zaujímavo vyzerajúce, „pokročilé“ varianty cvikov. Oveľa väčší progress je z môjho pohľadu vtedy, keď si zapíšeš o 2 kilá viac na činke pri tom istom cviku, ktorý si pred mesiacom ledva zvládla s vlastnou váhou.
A ver mi, že opravovať zle naučený pohybový vzor, ktorý Ťa doviedol ku zbytočnému preťaženiu určitých segmentov tela, či až zraneniu, Ťa v Tvojej ceste len zbytočne zabrdzí. Jednoducho – pomaly ďalej zájdeš.
Ak sa chceš každý deň na tréningu zabaviť, choď radšej na zumbu. Ak však chceš vidieť na svojom tele naozaj posun, opakovanie je matka múdrosti aj v tomto kontexte. Radšej sa nauč jeden poriadny drep, než robiť desať chaotických výskokov, len aby si na hodinkách mala čo najviac spálených kalórií.
