Obrovský háčik?

Nový rok predstavuje pre mnohých z nás niečo podobné, ako keď v husto popísanom zošite, kde sa mieša jedno slovo cez druhé, pretočíme krásny, čistý, nepopísaný list.

Môže predstavovať rekapitulaciu nášho života, zhodnotenie, čo bolo správne, alebo poučenie sa zo starých chýb, či celkom nový začiatok. A i keď je to ‘len ďalší deň’, ako mnoho iných v roku, každý deň, keď sa snažíme pracovať na našich cieľoch a byť lepší človek, má veľký význam.

Ciele si dávali ľudia už pred tisíckami rokov v starovekej Mezopotámii. Väčšinou sa zrejme týkali sľubov, že budú lepší a čestnejší, aby ich nepostretol hnev Božstiev. A i keď sa doba výrazne zmenila, práve nastavenie cieľov je jedným z najvýraznejších faktorov, ktoré nás delia od iných zvierat. Jednoduchá túžba byť lepší dnes, ako sme boli včera. A je celkom jedno, či je to premena postavy, budovanie láskyplnej  rodiny, či posun v pracovnej oblasti.

Avšak za všetkými predsavzatiami, sa skrýva jeden obrovský háčik! A čo to je?

Ich naplnenie!

Kde sa môže skrývať zrada?

Takmer 80% ľudí zlyhá pri dodržiavaní svojich novoročných predsavzatí už do konca januára. Hrozné, však?

A čím to môže byť? Faktorov je samozrejme niekoľko.

  • Nastavenie si nereálnych cieľov
  • Príliš veľké množstvo vecí, ktoré chceme zmeniť
  • Rôzne emocionálne ciele, ktoré nás jednoducho so zmenou nálady opustia
  • Daný cieľ nie je náš

“Čože? Že cieľ nie je náš?”

Žiaľ, aj to je jeden z faktorov neúspechu. Aj naše túžby sú totiž ovplyvnené okolím a preberáme ich často od niekoho iného. Či už je to náš vzor, tlak spoločnosti či rodiny, alebo stávka s kamarátom. Všetky spomenuté okolnosti totiž nekorešpondujú s tým, ‘KTO SOM JA’. Naše srdce to v tomto prípade zistí a prestane nás pri jeho plnení podporovať.

Náš cieľ by mal charakterizovať naše vlastné presvedčenie. Vôľu na ňom pracovať, aj keď budeme prechádzať ťažkým obdobím. Pretože to žiaľ príde z času na čas do života každého z nás.

A práve vtedy sa vedia predsavzatia zrútiť, ako domček z karát.

Ako teda na to?

Kľúčové rady:

  • “Ak zlyháme pri plánovaní, plánujeme zlyhanie.” – W. Churchill
  • Zapíšme si nie len ciele, ale aj kroky, ako sa k nim môžeme dopracovať
  • Menej je viac. Platí to aj pri našich cieľoch. Naša myseľ by sa totiž mohla stratiť v chaose, “po čom to teda vlastne túžime?!”
  • Naše ciele, by mali byť naše

 

Krok 1.)

Jedným z najdôležitejších krokov, ako sa vydať na našu cestu je, zapísať si, po čom túžime alebo kým sa chceme stať, na papier. Sám neviem, ako je možné, že to funguje, ale proste funguje! Akoby slová z papiera prešli rovno do vesmíru a ten sa dá do pohybu. Viem, že to znie ezotericky, ale silu zapisovania už potvrdilo naozaj mnoho úspešných ľudí. Prečo by sme teda nemohli patriť medzi nich? 🙂

Rada: Vyberme si diár alebo notes, ktorý sa nám páči a do ktorého sa budeme tešiť zapisovať nielen svoje ciele, ale aj ich postupné plnenie a poznámky.

 

Krok 2.)

Koľko priorít je veľa priorít? Zrejme ste vytušili, čo tým chcem povedať. Priorita totiž väčšinou znamená JEDNU VEC! A podobne by to malo byť aj pri našich predsavzatiach. Ak by sme mali príliš veľa cielov, stratíme sa v chaose ich plnenia. A hlavne – sami časom nebudeme vedieť, na čom to vlastne pracujeme.

Dobrým kompromisom môžu byť 3 dominantné ciele. Pracovať na nich môžeme aj súčasne a každý z nich pre nás ostáva jasný ako plameň!

Rada: Cieľov si môžeme, samozrejme, napísať viac, avšak starostlivo vyberme 3 najdôležitejšie.

 

Krok 3.)

Je super, ak je cieľ konkrétny a merateľný. Avšak aj tu sa môže pre niekoho skrývať malý háčik.

Schudnúť 20 kg môže znieť síce jasne, ale oveľa ľahšie sa prestáva pre “nejaké číslo”, ako keď si našu túžbu nastavíme viac osobne. Samozrejme, nemusí to ale platiť na každého. V našom okolí je naozaj mnoho analytických typov, ktorí reagujú super na čísla. Práve preto je aj v tomto prípade dobré vedieť, kto sme a čo na nás platí. Úprimnosť k sebe samému je tu naozaj na mieste!

Rada: Ak máte veľký cieľ, rozdeľte ho na drobné a plňte postupne. Jednotlivé víťazstvá vás budú ďalej motivovať.

 

Krok 4.)

Keď zapísaný cieľ nestačí. Ako je to možné? Celkom jednoducho. Môžem vedieť, že je niekde zakopaný poklad, ale ak nebudem mať mapu, ako ho nájsť, vedomie jeho existencie je mi celkom zbytočné.

Čo teda potrebujem, je plán hry.

“Chcem schudnúť?” Oukej, ako teda na to? Možností je viac. Jednou z nich je, že si na tejto ceste necháme poradiť od odborníka. Ten zistí, kto sme, kde sa práve teraz nachádzame a spoločne začneme písať už spomínanú mapu k pokladu v podobe pohybu, úpravy životného štýlu a podobne. Za mňa osobne, je to kratšia cesta a naozaj to nevravím preto, že sa živím niečím podobným.

Druhá možnosť je, že sa do toho pustíme sami. Vtedy je super poznať svoje možnosti či už časové alebo fyzické.

Príklad ako na to:

  • 2x do týždňa budem cvičiť silový tréning “Sila 20 minút” od @mowe.club 🙂
  • 2x do týždňa prechádzka v prírode rýchlou chôdzou v čase 30 min
  • 1x do týždňa masáž alebo sauna

 

Krok 5.)

Všetko alebo nič, je častokrát cesta k neúspechu. Je to niečo podobné, ako keď si povieme, že začneme, keď budú ideálne podmienky. Ale ako sami vieme, dokonalý moment je ako záblesk svetla. Krásny, ale zmizne skôr, ako si dokážeme pripustiť. A moje poznanie je, že sa väčšinou týka vnútorného šťastia, ako nášho okolia alebo podmienok.

Postupné kroky, i keď možno menšie, sú trvácnejšie a tým pádom efektívnejšie. Pravidelnosť je kľúčom a 2 silové tréningy v týždni počas celého roka sú viac, ako 5 tréningov za týždeň v jeden mesiac a potom koniec.

Rada: nečakajme na dokonalé podmienky alebo outfit. Proste začnime s tým, čo máme a postupne veci zlepšíme za pochodu.

 

Krok 6.)

Sme proste živočíšny druh a túžime ísť cestou najmenšieho odporu podobne, ako aj iné zvieratá na tejto planéte.

Dôležité je, si hneď na začiatku uvedomiť, že to nebude ľahké a presviedčať nás o tom bude aj náš mozog. Ľudské telo má rado homeostázu a zmena je preň jednoducho stresujúca. Áno, dokonca aj vtedy, keď kroky, ktoré robíme, slúžia nášmu zdraviu.

“Sedieť na gauči je predsa príjemné, prečo by som mal ísť na prechádzku do toho nečasu vonku?” Tak bude z počiatku premýšľať náš mozog a bude sa nás snažiť presvedčiť, ako len bude vedieť, aby sme ostali doma. Lebo veď doma je dobre 🙂

Ale práve vtedy musíme zabojovať a prejaviť pevnú vôľu. Nič veľké, čo človek dokázal, nevzniklo bez ťažkostí a sebazaprenia. A podobne je na tom aj naša premena.

Rada: Raz som dostal dobrú radu od kamaráta Maťka, ako prekonávať prekážky. Podelím sa teda o ňu aj s vami. Ak je niečo ťažké alebo sa nám do niečoho nechce, skúsme tú činnosť venovať ako obetu za niekoho/niečo, na čom nám záleží. Len tak, vnútorne. Napríklad, “tento beh venujem tebe mami, ako vďaku za všetko, čo si pre mňa urobila”. Samozrejme, vy si vyberte čokoľvek, čo vás motivuje neprestať.

 

Krok 7.)

Podeliť sa o naše ciele, môže byť cesta. Už len to, že niekomu povieme, čo chceme dosiahnuť, nás motivuje neprestať. Pretože ak sa nám to nepodarí, nesklameme len seba, ale budeme vyzerať ako táraji aj pred našimi blízkymi. Vzniká teda určitý záväzok, nepísaná zmluva, že zamakáme na našich predsavzatiach a neprestaneme, aj keď nás postretnú ťažkosti.

Aj tu však platí to, že sme každý originál a treba to rešpektovať. Na každého môže platiť niečo iné.

Rada: Ja osobne častokrát najdôležitejšie ciele nevravím. Avšak niektoré výzvy, ktoré si nastavím, áno. Nedávno sme spustili na našej online platforme na cvičenie výzvu, že budeme športovať každý deň po dobu 30 dní. Počítala sa samozrejme aj prechádzka, strečing a podobne. A vďaka tomu, že som v tom nebol sám, som sa motivoval aj v dni, keď sa mi príliš nechcelo. Morálom toho je, aby sme sa snažili obklopiť ľuďmi, ktorí nás podporia a motivujú na našej ceste! Vyberajme ich teda starostlivo 🙂

 

Krok 8.)

Ako raz povedal Bruce Lee: “Je super dať si ciele. Ale nie každý cieľ musí byť za každú cenu naplnený.”

Čo tým chcem povedať je, že aj človek sa postupom času mení a vyvíja. Niekedy proste zistíme, že bojujeme proti veterným mlynom a nie je v našich silách zvíťaziť. Pretože napríklad mnoho vecí nevieme my sami ovplyvniť.

Wu Wei je filozofia nechať plynúť. Niekedy má proste život iné plány a neostáva nám nič iné, ako to rešpektovať.

To však neznamená, aby sme prestali hneď po prvej prehre, ktorú utrpíme na našej ceste za našimi cieľmi. Práve naopak. Práve prehry sú najlepšou školou za zdokonalením. Je to klišé, ale naučia nás naozaj častokrát viac, ako ľahké víťazstvo.

Na ceste za lepším zajtrajškom nám všetkým držím palce! Aby sa nám podarilo splniť si všetko, čo sme si predsavzali. Aj keď je to takmer vždy ťažšie, než sa na prvý pohľad zdá, vytrvajme v našej snahe byť lepším človekom!

 

Veľa zdravia prajem!

Juraj


Juraj Nemčák

Články zo sveta fitness, zdravia a niečo na zamyslenie.

Spojme sa!

Newsletter každý týždeň, pridajte sa

Nespamujeme! Pre viac informácií si prečítajte naše zásady ochrany osobných údajov.


Privacy Preference Center